Dobrý deň, pozdravujem všetkých dobrých ľudí v Brne. Brno, áno bolo to Brno, kto sa ma ujal a kto ihneď prisľúbil pomoc.
Musím však povedať i to, že podporu som cítila takmer
zo všetkých klubov vašej spoločnosti, vedenie z toho nevynímajúc. Ale Evička bola len jedna.
Mohla som kedykoľvek zavolať, Evička mi venovala toľko času, koľko bolo potrebné. Klub Brno oslavuje 20 rokov svojej existencie.
Naša spoločnosť na Slovensku bude mať na druhý rok desiate výročie. Aj my budeme rekapitulovať, analyzovať, prinášať návrhy na zlepšenie našej činnosti,
budeme v duchu s tými, ktorí stáli s nami na začiatku, ktorí nám tak pomohli. Uvedomujem si, že za tým všetkým sú obetaví ľudia. Sú to tí, ktorí neľutujú
svoj čas, vkladajú do svojej práce svoju energiu, svoje srdce. A jedno takéto srdce pomohlo i nám, parkinsonikom na Slovensku. Vynárajú sa mi spomienky
na ťažký začiatok. Ja, "pionierka" som nasávala rady predsedníčky tohto klubu. Pomocnú ruka sa stále ponúkala, Evička bola pre mňa istotou, že stále podporí,
stále pomôže. Áno, takéto boli naše začiatky. Ubehlo pekných pár rokov a ja nemôžem zabudnúť. Nemôžem, to sa jednoducho nedá. Toľko by som chcela povedať,
toľko napísať. Ďakujem Ti drahá Evička za všetko to, čo si pre mňa urobila. Ďakujem Ti za to pochopenie, za Tvoj prístup, za empatiu a ľudskosť,
ktorá z Teba priam sála. Bola si stále ochotná ma vypočuť, pričom si nemyslela na seba. Určite si neraz padala únavou, ale nikdy si ma neodbila,
ani raz som z Tvojich úst nepočula "nie". Svoje pocity som vyjadrila v básni, ktorú som Ti poslala. Bolo to moje poďakovanie a tá báseň patrí iba Tebe.
Zvažujem, či ju mám dať na tieto stránky. Rozhodujem sa Evi, odpusť, ale dávam ju na web stým, že Ty si toto moje poďakovanie rozhodne zaslúžiš.
Zuzana Michalková, Spoločnosť Parkinson Slovensko
zakladajúci predseda
reprezentant pre styk s verejnosťou
Stále si bola na blízku...